Repetitívne pohyby zvierat v stave hlbokej úzkosti a stresu pôsobia bizarne, znepokojujúco a nepohodlne. Nastáva zvláštny pocit, že niečo nesedí.

V tomto štádiu začal byť náš research nesmierne zaujímavý (a neľahký). Nezaujíma nás chôdza. Nehľadáme len slučku opakujúceho sa pohybu, ktorá sa dá vykonávať veľmi dlho a nespôsobuje telu bolesť. Snažíme sa nájsť v tanci pocit podivnosti: v kvalite pohybu, v držaní tela, svalovom napätí, koordinácii a disociácii častí tela, v práci s časom. Destabilizovať koncepty človeka a zvieraťa. Ktoré "im vlastné" charakteristiky možno zameniť? Destabilizovať skúsenosť gravitácie a očakávania týkajúce sa fyzikálneho správania jednotlivých častí tela, vytvoriť inezávislé „vznášajúce sa končatíny“, nezávislé od vôle, žijúce vlastným životom. Alebo naopak, jednotlivé časti či celé telo sa môžu stať neživými vecami. Skúmali sme viaceré asociácie pohybov mechanických, geometrických, (ne)funkčných - a foriem, ktoré by mohli evokovať ľudské bytosti alebo (niečo) iné. 

Aký zážitok mali tanečníci, čo urobil research s ich telami? Čo všetky tieto zadania urobili s tanečníkmi, ich telami? Porozprávajú o tom v nasledujúcom blogu.